Dynamika huslí sa tradične označuje pomocou talianskych hudobných pojmov, ktoré hudobníci všeobecne uznávajú a chápu. Tieto podmienky poskytujú huslistovi konkrétne pokyny, ako meniť hlasitosť svojej hry. Tu je niekoľko bežných dynamických výrazov používaných v husľovej hudbe:
1. Pianissimo (pp): Tento výraz znamená „veľmi jemné“ a naznačuje, že huslista by mal hrať s veľmi nízkou hlasitosťou.
2. Piano (p): Tento výraz znamená „mäkký“ a označuje o niečo vyššiu hlasitosť ako pianissimo.
3. Mezzo piano (mp): Tento výraz znamená „stredne jemný“ a z hľadiska hlasitosti patrí medzi klavír a forte.
4. Forte (f): Tento výraz znamená „hlasný“ a označuje výrazné zvýšenie hlasitosti v porovnaní s klavírom.
5. Fortissimo (ff): Tento výraz znamená „veľmi hlasný“ a predstavuje najvyššiu úroveň hlasitosti v hudobnej dynamike.
6. Crescendo (cresc. alebo <): Tento výraz označuje postupné zvyšovanie hlasitosti v určitej pasáži alebo časti hudby.
7. Decrescendo (zníženie alebo>): Tento výraz označuje postupné znižovanie hlasitosti v určitej pasáži alebo časti hudby.
Huslisti využívajú túto dynamiku na vytvorenie zmyslu pre muzikálnosť a výraznosť vo svojej hre. Zmenou hlasitosti rôznych pasáží môžu zvýrazniť dôležité hudobné témy, vytvoriť napätie a uvoľnenie a sprostredkovať emocionálny zámer hudby.
Stojí za zmienku, že dynamika v husľovej hudbe je subjektívna a rôzni interpreti ju môžu interpretovať mierne odlišne. Niektorí súčasní skladatelia môžu navyše použiť netradičné dynamické značenie na dosiahnutie špecifických hudobných efektov.