* Dynamika nebola štandardizovaná. Skladatelia často špecifikovali dynamické označenia v partitúre, ale tieto označenia neboli vždy konzistentné. Napríklad výraz „forte“ môže pre jedného skladateľa znamenať niečo iné ako pre iného.
* Na vytvorenie kontrastu sa často používala dynamika. Barokoví skladatelia často využívali náhle zmeny dynamiky na vytváranie dramatických efektov. Napríklad skladba môže začať potichu a potom sa náhle rozoznie, alebo naopak.
* Dynamika bola použitá aj na zdôraznenie dôležitých momentov v hudbe. Napríklad skladateľ môže použiť crescendo na vybudovanie napätia vedúceho k vyvrcholeniu.
Klasické obdobie (1750 – 1820)
* Dynamika bola štandardizovaná. V klasickom období existoval všeobecný konsenzus o tom, čo znamenajú rôzne dynamické označenia. Napríklad „forte“ teraz znamená „hlasný“, „klavír“ znamená „mäkký“ atď.
* Dynamika bola použitá jemnejšie. Klasickí skladatelia používali dynamiku na vytvorenie zmyslu pre rovnováhu a plynutie svojej hudby. Vyhýbali sa náhlym zmenám v dynamike a namiesto toho používali postupné crescendo a decrescendo na vytvorenie pocitu drámy.
* Na vytvorenie pocitu jednoty sa použila aj dynamika. Klasickí skladatelia často používali dynamiku na spojenie rôznych častí svojej hudby. Napríklad môžu použiť crescendo na spojenie dvoch polovíc sonátového pohybu.
Vo všeobecnosti bolo používanie dynamiky v barokovej ére spontánnejšie a nepredvídateľnejšie, kým používanie dynamiky v klasickom období bolo kontrolovanejšie a rafinovanejšie.