Prvý pohyb (Allegro ma non troppo, un poco maestoso):
- Homofónia:Úvodná téma začína homofónnou textúrou, kde je melódia sprevádzaná akordmi.
- Polyfónia:Pohyb sa rozvíja s fugalovými sekciami s niekoľkými nezávislými melodickými linkami.
- Kontrapunktálne:Počas pohybu sa používajú rôzne kontrapunktické prostriedky, ako sú kánony a invertný kontrapunkt.
Druhý pohyb (Molto vivace):
- Scherzo a trio:V druhej časti sa strieda živá scherzová časť v homofónnej textúre s kontrastnými, lyrickejšími časťami (trio) s kombináciou homofónie a polyfónie.
Tretia časť (Adagio molto e cantabile):
- Homofónia so sprievodom orchestra:Pomalá tretia časť predstavuje plynúcu melódiu primárne v homofónnej textúre, ktorú podporuje sprievod orchestra.
Štvrté hnutie (Allegro assai):
- Polyfónna fúga:Finále začína silnou fúgovou sekciou v polyfónnej textúre.
- Homofónia:Zbor vstupuje s homofónnym nastavením témy Friedricha Schillera „Óda na radosť“ za sprievodu orchestra.
- Polyfónia a homofónia:Pohyb kombinuje polyfónne a homofónne textúry, keď zbor a orchester prepletajú svoje časti, čo vyvrcholí veľkolepým a majestátnym zvukom.
Celkovo:
Symfónia č. 9 predstavuje Beethovenovo majstrovstvo v hudobnej textúre. Použitie homofónie, polyfónie a kontrapunktických techník vytvára zvukovú tapisériu, od zložitých fugálnych sekcií až po radostné zborové finále. Rôznorodé textúry symfónie prispievajú k jej bohatosti a emocionálnemu účinku.