1. D dur - B7 - E dur:Ide o klasickú moduláciu, ktorá využíva dominantný septimový akord E dur (B7) ako pivotný akord. Akord B7 obsahuje úvodný tón (C♯), ktorý prechádza do tóniky (E) v akorde E dur.
2. D dur - G dur - C dur - E dur:Tento postup využíva rad sekundárnych dominantných akordov na moduláciu na E dur. Akord G dur je dominantou C dur a akord C dur je dominantou E dur. To vytvára plynulý a logický postup od D dur k E dur.
3. D dur - Bb dur - E dur:Tento postup využíva klamlivú kadenciu pri prvej zmene akordu. Akord Bb dur je relatívny dur ku g mol, čo je relatívna mola k c dur. To vytvára harmonické prekvapenie a vedie ku konečnému dominantno-tonickému rozlíšeniu v E dur.
4. D dur - Em7 - A7 - D dur - E dur:Tento postup využíva chromatický mediánový vzťah medzi D dur a Em7. Akord Em7 zdieľa dve noty (E a B) s Am7, čo je dominantný septimový akord D dur. To vytvára plynulý prechod na akord A7, ktorý sa potom rozlíši na D dur. Posledný akord D dur funguje ako ústredný akord, ktorý vedie ku konečnému rozlíšeniu v E dur.
Toto je len niekoľko príkladov akordových progresií, ktoré môžu modulovať od D dur po E dur. V konečnom dôsledku bude výber modulácie závisieť od celkového hudobného kontextu a požadovaného efektu.