Hlasitosť zvukovej vlny závisí od amplitúdy vlny, čo je maximálny posun vlny z jej pokojovej polohy. Keď udriete do bubna, čím silnejšie naň udriete, tým väčšia bude amplitúda zvukovej vlny, ktorá sa vytvorí. Je to preto, že do bubna odovzdávate viac energie, čo spôsobuje, že vibruje prudšie. Čím väčšia je amplitúda, tým je zvuk hlasnejší.
Vzťah medzi amplitúdou zvukovej vlny a jej hlasitosťou je logaritmický, čo znamená, že malé zvýšenie amplitúdy vedie k veľkému zvýšeniu hlasitosti. Ak napríklad zdvojnásobíte amplitúdu zvukovej vlny, zvuk bude vnímaný ako dvakrát hlasnejší.
Okrem amplitúdy je hlasitosť zvuku ovplyvnená aj jeho frekvenciou. Vo všeobecnosti sú zvuky s vyššou frekvenciou vnímané ako hlasnejšie ako zvuky s nižšou frekvenciou rovnakej amplitúdy. To je dôvod, prečo je ženský hlas zvyčajne vnímaný ako hlasnejší ako mužský, aj keď hovoria rovnakou hlasitosťou.
Hlasitosť zvuku môže byť ovplyvnená aj prostredím, v ktorom vzniká. Napríklad zvuková vlna bude vnímaná ako hlasnejšia v dozvukovom prostredí, ako je koncertná sála, ako by bola v bezzvukovej komore. Odrazy zvukovej vlny od povrchov miestnosti totiž vytvárajú ďalšie zvukové vlny, ktoré pridávajú k celkovej hlasitosti zvuku.