1. Čas a postup :Zvony v koncentračných táboroch znamenali pre väzňov začiatok a koniec každodennej rutiny, vytvárali pocit monotónnosti a straty individuality.
2. Dehumanizácia :Zvony slúžili ako spôsob, akým utláčatelia ovládali životy väzňov, pretože prerušovali myslenie a činy väzňov a redukovali ich na obyčajné automaty.
3. Pripomenutia straty a smrti :Zvony boli často spájané s pohybom väzňov do plynových komôr alebo inými formami popráv. Vďaka tomu slúžili ako neustála pripomienka blížiacej sa hrozby smrti a krehkosti života.
4. Strata nádeje :Neúnavné zvonenie zvonov pridávalo väzňom k zúfalstvu a rozbíjalo ich nádeje na oslobodenie či prežitie.
5. Morálna ľahostajnosť :Neustála prítomnosť zvonov normalizovala ich úlohu v kontexte koncentračných táborov, čo odrážalo znecitlivenie väzňov a ich akceptovanie krutosti ako súčasti ich každodennej existencie.
6. Symbol útlaku :Zvony predstavovali autoritu utláčateľov, ktorí používali zvuk ako nástroj kontroly a zastrašovania, čím signalizovali, že väzni sú neustále pod dozorom.
Zvony v „Noci“ celkovo prispievajú k celkovej atmosfére útlaku, beznádeje a dehumanizácie, ktorá charakterizuje zážitky z koncentračných táborov opísané v románe.