Klíč a tónová štruktúra:
- Skladba je v tónine A dur, ktorá vyjadruje vrúcnu, kontemplatívnu náladu.
- Začína jednoduchým a krátkym úvodom v tónine A dur, čím sa stanovuje celková tonalita skladby.
- Väčšina skladby sa však odohráva v relatívnej molovej tónine, F-ostré mol, čo jej dodáva nádych melanchólie.
- Intermezzo sa krátko na konci moduluje späť na A dur, čo poskytuje pocit rozlíšenia a uzavretia.
Tempo a dynamika:
- Tempo je označené "Andante", čo znamená mierne, pomaly sa pohybujúce tempo.
- Celková dynamická úroveň je mäkká, s častým používaním „klavírneho“ označenia v celej skladbe.
- Existujú jemné dynamické nuansy, ktoré pridávajú vrstvy expresivity. Napríklad je tu mierne crescendo vedúce k vyvrcholeniu pred návratom k jemnému koncu.
Melódia:
- Melódia sa vyznačuje jednoduchým, no pútavým motívom, ktorý je spočiatku prezentovaný v pravej ruke.
- Melodické línie sú plynulé, takmer ako 歌 a vyjadrujú pocit túžby a pokoja.
- V celom diele Brahms používa opakujúce sa vzory s miernymi obmenami, čím vytvára hypnotizujúcu a meditatívnu atmosféru.
Harmónia a kontrapunkt:
- Harmónia v Intermezze je bohatá a svieža, postavená na základe tradičnej klasickej harmónie.
- Často sa používajú pozastavené akordy a akordové postupy, ktoré zvyšujú celkovú emocionálnu kvalitu skladby.
- Brahms tiež používa kontrapunkt v strednej časti a pridáva kontrapunktické linky, ktoré sa vplietajú do hlavnej melódie a von z nej.
Textúra a ozdoby:
- Textúra skladby je typicky tenká, s výraznou melódiou často hranou v strednom registri klavíra.
- Ozdobné ozdoby sú v tomto kúsku riedke, čo dáva dôraz na jednoduchosť a eleganciu hlavnej témy.
Celkovo intermezzo A dur op. 118, č. 2, zahŕňa Brahmsovu genialitu vo vytváraní nežných a hlbokých hudobných momentov prostredníctvom zdanlivo priamočiarej kompozície. Je to dielo, ktoré pozýva poslucháčov, aby našli útechu a emocionálnu rezonanciu v jeho pokojnej a introspektívnej povahe.