Tradičný klavír vytvára svoj zvuk prostredníctvom interakcie kladív udierajúcich do strún, ktoré rezonujú a vytvárajú hudobné tóny. Akustické vlastnosti ozvučnice klavíra, rezonančnej komory a mechanických komponentov prispievajú k bohatému, teplému a dynamickému zvuku spojenému s nástrojom.
Syntetizátory využívajú na produkciu zvuku rôzne metódy, ako sú analógové oscilátory, digitálna syntéza alebo vzorkovanie. Zatiaľ čo pokroky v zvukovej syntéze a technikách vzorkovania viedli k pôsobivým emuláciám klavíra, stále nemusia zachytiť komplexnú súhru fyzických prvkov, ktoré sa nachádzajú v akustickom klavíri. Faktory, ako je charakteristika rozpadu, prirodzená rezonancia strún a odozva pedálovania, môžu predstavovať špecifické výzvy pri obnove autentického zvuku a odozvy skutočného klavíra.
Technika hráča, citlivosť na dotyk a interakcia s klaviatúrou klavíra navyše prispievajú k celkovému zvuku a výraznosti nástroja. Replikovať pocit a nuansy hry na tradičnom klavíri je zložitá úloha, ktorú syntetizátory nemusia úplne splniť napriek pokrokom v dizajne klávesnice a technológiám citlivým na dotyk.
Efektívna replikácia zvuku klavíra na syntetizátore si vyžaduje starostlivú pozornosť samplovaniu, syntéze zvuku, technikám modelovania a vysoký stupeň odbornosti pri vytváraní požadovaného zvuku. Dokonca aj pri precíznom úsilí nemusia syntetizátory dokonale zachytiť všetky jemné charakteristiky, ktoré robia z akustického klavíra výrazný a obľúbený nástroj.
Stručne povedané, syntetizátory poskytujú mimoriadne všestranný nástroj na syntézu a emuláciu zvuku, ktorý ponúka širokú škálu zvukov vrátane timbrov podobných klavíru. Prirodzene však nevytvárajú rovnakú akustiku a fyzikálne procesy zodpovedné za jedinečný zvuk a zážitok z hry na klavíri. Moderné techniky syntézy môžu vytvárať výnimočné aproximácie klavírnych zvukov, ale stále môžu vykazovať nuansy, ktoré možno vnímať ako odlišné od autentického akustického nástroja.