1. Vibrato :Toto je technika, pri ktorej interpret mení výšku tónu mierne nad a pod nominálnu výšku, čím vytvára pulzujúci alebo trblietavý efekt vo zvuku.
2. Artikulácia :Toto sa týka toho, ako interpret spúšťa a zastavuje tóny. Rôzne techniky artikulácie môžu vytvárať rôzne efekty, ako je jazykovanie (používanie jazyka na artikuláciu tónov), staccato (krátke, oddelené tóny) a legato (hladké, spojené tóny).
3. Dynamika :Vzťahuje sa na hlasitosť alebo hlasitosť zvuku. Interpret môže meniť dynamiku, aby vytvoril kontrast a formoval hudobnú frázu.
4. Embouchure :Vzťahuje sa na spôsob, akým interpret umiestňuje pery a tvárové svaly, aby produkoval zvuk na flaute. Jemné úpravy náplasti môžu zmeniť tón a farbu flauty.
5. Dýchanie :Spôsob, akým účinkujúci dýcha, môže ovplyvniť aj zvuk flauty. Hlboké a kontrolované dýchanie môže pomôcť vytvoriť konzistentný a rezonančný zvuk.
6. Ozdoby :Toto sa vzťahuje na pridávanie dekoratívnych tónov alebo ozdôb k melódii. Ozdoby môžu pridať zvuk flauty na zaujímavosti a variácii.
7. Rozšírené techniky :Patria sem nekonvenčné alebo experimentálne techniky hry, ktoré rozširujú tradičné schopnosti flauty, ako je flutter-toguing, multiphonics a glissandi.
Kombináciou týchto výrazových techník môže flautista vytvoriť širokú škálu hudobných efektov a farieb, ktoré obohatia svoje hudobné výkony.