1. Root (R): Toto je nota, ktorá dáva akordu jeho názov. Tvorí základ akordu.
2. Hlavná tretia (M3): Táto nota leží tri celé tóny (kroky) nad koreňovou notou. Do akordu dodáva charakteristický „durový“ zvuk.
3. Dokonalá piata (P5): Táto nota sa nachádza päť poltónov (poltónov) nad koreňovou notou. Dodáva akordu plnosť a rovnováhu.
Pri spojení týchto nôt vzniká durový akord. Napríklad spoločné hranie nôt C, E a G vytvára akord C dur, pričom C ako koreň, E ako veľká tercia a G ako dokonalá kvinta.
K jeho živému a jasnému zvuku prispievajú intervaly durového akordu, konkrétne veľká tercia (štyri poltóny) medzi koreňom a terciou a malá tercia (tri poltóny) medzi terciou a kvintou.
Stojí za zmienku, že durové akordy sú jednou z najčastejšie používaných harmonických štruktúr v západnej hudbe a významne prispievajú k celkovému zvuku piesní, melódií a akordových postupov.