Historický kontext :
Klavír sa vyvinul zo skorších klávesových nástrojov ako čembalo a klavichord, ktoré mali menší rozsah kláves. Približne v 17. a 18. storočí začali skladatelia experimentovať s hudbou, ktorá si vyžadovala širší rozsah tónov, čo viedlo k vývoju väčších kláves.
Akustika a harmonické podtóny:
Najnižšie a najvyššie tóny na štandardnom 88-klávesovom klavíri sú naladené veľmi blízko k určitým frekvenčným pomerom, ktoré vytvárajú príjemné harmonické podtóny. Tieto pomery sú zakorenené v princípoch akustiky a hudobnej teórie.
Požiadavky skladateľov :
Keď skladatelia ako Beethoven, Liszt, Chopin a ďalší posúvali hranice hudobnej kompozície, často požadovali nástroje, ktoré by dokázali produkovať širší rozsah nôt a dynamiky. Výrobcovia klavírov na tieto požiadavky postupne zareagovali rozširovaním sortimentu klaviatúr.
Technické a výrobné faktory:
Vývoj pevnejších konštrukčných materiálov a vylepšené inžinierstvo umožnili výrobcom klavírov stavať nástroje, ktoré odolajú napätiu 88 strún bez ohrozenia štrukturálnej integrity.
Klavírna hudba a repertoár:
Mnoho ikonických klavírnych skladieb vrátane koncertov, sonát a iných diel renomovaných skladateľov bolo napísaných s ohľadom na rozsah 88 kláves. Tieto diela vytvorili štandard v klavírnej literatúre a ovplyvnili dizajn budúcich klavírov.
Postupom času sa 88-klávesové piano stalo všeobecne akceptovaným štandardom pre interpretáciu aj kompozíciu, čím sa stalo základom klasickej hudby a všestranným nástrojom pre rôzne žánre.