2. Všestrannosť: Všestrannosť klavíra ho predurčila na sólovú aj súbornú hru. Klaviristi mohli sprevádzať seba alebo iných hudobníkov a na nástroji bolo možné hrať širokú škálu hudobných štýlov, od ragtime cez blues až po raný jazz.
3. Improvizácia: Raný jazz bol výrazne ovplyvnený improvizáciou a klavír poskytoval ideálnu platformu pre spontánny hudobný prejav. Klaviristi mohli využiť širokú škálu nôt a kláves na vytvorenie improvizovaných sól a sprievodov, ktoré sa stali definujúcou charakteristikou jazzu.
4. Technické inovácie: Koncom 19. a začiatkom 20. storočia došlo k vývoju nových klavírnych techník a inovácií, ako je použitie sustain pedálu a skúmanie rôznych harmónií a rytmov. Priekopní klaviristi ako Jelly Roll Morton, James P. Johnson a Fats Waller využili tieto inovácie na posunutie hraníc jazzového klavíra a ovplyvnili vývoj žánru.
5. Spolupráca: Klavír často slúžil ako ústredný nástroj v raných jazzových kapelách a súboroch. Klaviristi spolupracovali s ďalšími hudobníkmi, ako sú trubkári, klarinetisti a bubeníci, aby vytvorili súdržný a dynamický zvuk. Tento aspekt spolupráce jazzového klavíra pomohol formovať kolektívnu a improvizačnú povahu žánru.
6. Vplyv na iné nástroje: Inovácie a techniky vyvinuté pre jazzový klavír mali významný vplyv na ostatné nástroje v rámci jazzu, ako aj na hudbu všeobecne. Klaviristi ako Art Tatum, Bud Powell a Thelonious Monk rozšírili harmonické a melodické možnosti jazzovej improvizácie a ovplyvnili nielen ďalších klaviristov, ale aj saxofonistov, trubkárov a iných hudobníkov, ktorí si osvojili a upravili ich nápady.