Postupom času sa bubny stali sofistikovanejšími v dizajne a konštrukcii a rozšírili sa do rôznych kultúr po celom svete. V starovekom Egypte sa bubny používali pri náboženských obradoch a vojenských sprievodoch, zatiaľ čo v Číne sa používali pri cisárskych hudobných a tanečných vystúpeniach. V Afrike hrali bubny ústrednú úlohu v tradičnej hudbe, komunikácii a náboženských rituáloch.
V stredoveku bubny priniesli do Európy Arabi a križiaci a rýchlo sa stali neoddeliteľnou súčasťou vojenskej a dvornej hudby. V renesancii sa bubny používali v širokej škále hudobných žánrov vrátane ľudovej, klasickej a populárnej hudby.
Vývoj nových techník a materiálov na výrobu bubnov v 19. a 20. storočí viedol k ďalšej inovácii a experimentovaniu v dizajne bubnov. Bicie súpravy pozostávajúce z rôznych bubnov a činelov sa stali čoraz obľúbenejšími v jazze, rocku a pop music a bubny sa stali nevyhnutnou súčasťou modernej hudobnej produkcie.
Dnes sa bicie používajú v širokej škále hudobných štýlov, od tradičnej ľudovej hudby až po súčasnú elektronickú hudbu. Naďalej sa vyvíjajú a prispôsobujú novým hudobným trendom a technológiám, čím si zabezpečujú svoje miesto ako jeden z najuniverzálnejších a najvýraznejších hudobných nástrojov na svete.