1. Romantická opera: Wagner je známy predovšetkým svojimi opernými dielami. Jeho opery sú považované za jedny z najväčších a najvplyvnejších diel éry romantizmu v klasickej hudbe. Predstavujú kombináciu dramatického rozprávania, silnej orchestrálnej hudby a leitmotívov (opakujúce sa hudobné témy spojené s postavami, predmetmi alebo myšlienkami). Medzi Wagnerove pozoruhodné opery patria „Der Ring des Nibelungen“ (Cyklus prsteňov), „Tristan und Isolde“ a „Parsifal“.
2. Symfonická hudba: Wagner skomponoval aj niekoľko koncertných diel, vrátane symfonických básní a predohier. Jeho symfonické básne ako „Siegfried Idyll“ a „Faustova predohra“ predvádzajú jeho osobitý hudobný jazyk, bohatú orchestráciu a dramatické kvality.
3. Hudobná dráma: Wagner vyvinul koncept „hudobnej drámy“, v ktorej sú hudba, dráma a divadlo hladko integrované a vytvárajú totálne umelecké dielo. Snažil sa prekročiť tradičné operné konvencie spojením hudby a drámy do jedného jednotného zážitku. Tento koncept je zrejmý v jeho neskorších operách, najmä v tých, ktoré tvoria tetralógiu „Der Ring des Nibelungen“.
4. Leitmotívy: Wagner je všeobecne známy používaním leitmotívov, čo sú krátke hudobné frázy alebo témy spojené s konkrétnymi postavami, myšlienkami alebo objektmi v jeho operách. Leitmotívy zohrávajú kľúčovú úlohu pri vývoji postáv, napredovaní príbehu a pridávaní hĺbky a zložitosti hudobnej textúre.
5. Chromatizmus: Wagner vo svojej hudbe rozšíril použitie chromatizmu (použitie nediatonických nôt). Jeho chromatické harmónie, bohaté orchestrálne farby a disonancia dodali jeho dielam pocit emocionálnej intenzity a psychologickej hĺbky.
6. Inovácie orchestra: Wagner bol známy pre svoje majstrovstvo v orchestrácii. Rozšíril veľkosť orchestra, zaviedol nové nástroje a vyvinul inovatívne techniky na dosiahnutie špecifických zvukových efektov. Jeho inovatívne použitie orchestrálnej farby výrazne prispelo k emocionálnemu pôsobeniu a dramatickej atmosfére jeho opier.
Stručne povedané, hudba Richarda Wagnera zahŕňala predovšetkým romantickú operu, symfonickú hudbu a jeho jedinečný koncept hudobnej drámy. Jeho používanie leitmotívov, chromatizmu a orchestrálnych inovácií výrazne ovplyvnilo vývoj klasickej hudby a zanechalo trvalý vplyv na skladateľov aj na publikum.