- Na vytvorenie pocitu drámy alebo vzrušenia: Pieseň, ktorá náhle zmení tón, môže vyvolať drámu alebo vzrušenie, alebo môže pomôcť vybudovať napätie. Napríklad skladba „Bohemian Rhapsody“ od skupiny Queen niekoľkokrát počas skladby mení tóninu, čo pomáha vytvárať pocit drámy a vzrušenia.
- Prispôsobenie hlasovému rozsahu speváka: Niektoré skladby môžu byť napísané v tónine, ktorá je príliš vysoká alebo príliš nízka pre hlasový rozsah speváka. V týchto prípadoch môže byť skladba transponovaná do inej tóniny, ktorá je pre speváka pohodlnejšia. Napríklad pieseň „I Will Always Love You“ od Whitney Houston bola pôvodne napísaná v tónine F dur, ale pre Houstonovu nahrávku bola transponovaná až do tóniny E dur.
- Na vytvorenie inej nálady alebo atmosféry: Skladba, ktorá sa hrá v inej tónine, môže tiež vytvoriť inú náladu alebo atmosféru. Napríklad skladba, ktorá sa hrá vo vyššej tónine, môže znieť jasnejšie a veselšie, zatiaľ čo skladba, ktorá sa hrá v nižšej tónine, môže znieť temnejšie a pochmúrnejšie. Napríklad skladba Beatles „Yesterday“ sa hrá v nižšej tónine ako mnohé iné skladby Beatles, čo pomáha vytvárať pochmúrnejšiu náladu.
- Pridanie záujmu a variácie: Pieseň, ktorá mení tóninu, môže tiež jednoducho dodať skladbe zaujímavosť a variáciu. To môže pomôcť udržať poslucháča zaangažovaného a zabrániť tomu, aby sa skladba stala nudnou. Napríklad skladba „Stairway to Heaven“ od Led Zeppelin počas skladby niekoľkokrát mení tóninu, čo pomáha udržať poslucháča v strehu.