Spev bol prevládajúcou formou hudobného vyjadrenia medzi zotročenými jednotlivcami, často vznikajúcimi zo spoločných aktivít, ako je práca alebo náboženské stretnutia. Najmä duchovia boli kľúčoví pri vyjadrovaní viery a odolnosti, ktoré poháňali zotročenú komunitu. Mnoho duchovných obsahovalo kódovaný jazyk, ktorý poskytoval podvratný kanál na vyjadrenie nespokojnosti alebo túžby po slobode.
Okrem toho, že hudba slúžila ako emocionálne odbytiská, stala sa aj nástrojom odporu a posilnenia. Bubnovanie, ktoré bolo často prepletené do duchovných praktík, hralo zásadnú úlohu pri budovaní solidarity a organizovaní odporu. Rytmy a melódie niesli zásadné posolstvá, prenášali informácie o plánovaných povstaniach, útekoch a taktike organizácie.
Je pozoruhodné, že hudba sa neobmedzovala len na súkromné alebo tajné prostredie. Zotročení jednotlivci ho používali ako prostriedok na komunikáciu so širšou spoločnosťou, čím do určitej miery premosťovali rasové rozdiely. Vznik hudobných žánrov silne ovplyvnených príspevkami zotročených umelcov, ako je blues a jazz, ukázal ich vynaliezavosť, kreativitu a odhodlanie udržať si kultúrnu prítomnosť napriek dehumanizačným okolnostiam.
Celkovo hudba nielen poskytovala emocionálnu útechu zotročeným, ale posilňovala aj putá komunity, inšpirovala k odporu a ponúkala nové možnosti sebavyjadrenia a ovplyvňovania širšej spoločnosti. Bola to významná sila, ktorá prekročila hranice otroctva a potvrdila ich ľudskosť, kreativitu a trvalého ducha.