1. Pôvod a etymológia: Mnohé nástroje odvodzujú svoje názvy od miesta pôvodu alebo jazyka ich vynálezcov. Napríklad slovo „gitara“ pochádza z gréckeho slova „kithara“, zatiaľ čo „husle“ pochádza z talianskeho slova „violino“.
2. Popisné charakteristiky: Nástroje môžu byť pomenované na základe ich fyzických vlastností alebo zvukov, ktoré produkujú. Napríklad „trúbka“ je pomenovaná podľa svojho zvonu v tvare trúbky a „klarinet“ je pomenovaný pre svoj čistý a prenikavý zvuk.
3. Kultúrny a historický kontext: Kultúrne a historické súvislosti často ovplyvňujú pomenovanie nástrojov. Čínsky nástroj „guzheng“ pochádza z názvu zheng, starovekého nástroja hraného na cisárskom dvore. Podobne aj africký bubon djembe má svoj názov od Malinka slova „jembe“, čo znamená „zhromaždiť sa“ alebo „zhromaždiť“.
4. Vynálezca alebo dizajnér: Niektoré nástroje sú pomenované po ich vynálezcoch alebo konštruktéroch. Napríklad saxofón je pomenovaný po belgickom vynálezcovi Adolphe Saxovi a organ Hammond je pomenovaný po svojom vynálezcovi Laurensovi Hammondovi.
5. Folklór a legendy: V určitých prípadoch nástroje získavajú názvy z folklóru alebo legiend s nimi spojených. Predpokladá sa, že indiánska flauta, známa aj ako „flauta lásky“, má romantické schopnosti a často sa spája s rituálmi dvorenia.
6. Marketing a budovanie značky: V modernej dobe hrá marketing a branding rolu pri pomenovaní nástrojov. Výrobcovia si môžu vybrať názvy, ktoré sú chytľavé, zapamätateľné alebo vyvolávajú špecifické emócie či asociácie. Napríklad značka elektrickej gitary „Fender Stratocaster“ bola pomenovaná tak, aby sprostredkovala zmysel pre americkú inováciu a modernosť.
Je dôležité poznamenať, že pomenovanie hudobných nástrojov je dynamický proces, ktorý v priebehu času ovplyvňujú rôzne faktory. Mená sa môžu vyvíjať, meniť alebo byť prijaté v rôznych kultúrach a jazykoch.