Suling je typ bambusovej flauty, ktorý sa tradične hrá v indonézskych gamelanských orchestroch, čo sú súbory perkusií, gongov a metalofónov. Zvyčajne sa vyrába z čierneho bambusu a má jednoduchú konštrukciu s valcovým tvarom, otvoreným na oboch koncoch a zvyčajne má sedem otvorov na prsty a jeden otvor na palec.
Suling je jedným z najstarších hudobných nástrojov, ktoré ľudstvo pozná. Bol nájdený v starovekých indonézskych archeologických náleziskách, ktoré sa datujú do 1. storočia nášho letopočtu. Je zobrazený na basreliéfoch na Candi Borobudur, budhistickom pamätníku z 9. storočia v strednej Jáve v Indonézii. To naznačuje, že suling je súčasťou indonézskej hudobnej kultúry už najmenej 2000 rokov.
V priebehu storočí sa suling stal významným nástrojom v rôznych regiónoch Indonézie. Rôzne herné súbory a regionálne orchestre majú suling ako primárny melodický nástroj. Je široko používaný v jávskom, balijskom a sundskom gamelane, kde sa často hrá spolu s inými tradičnými nástrojmi, ako je kendang (bubon), gong a gender (metalofón).
Okrem použitia v gamelane sa suling hrá aj v ľudovej a populárnej hudbe, tradičnej aj súčasnej, v celej Indonézii. Jeho expresívny a všestranný tón z neho robí obľúbený nástroj pre sólové vystúpenia a improvizácie, čo umožňuje široké spektrum hudobných štýlov a interpretácií.
Dnes je suling naďalej symbolom indonézskeho hudobného dedičstva a zostáva dôležitou súčasťou bohatých a rôznorodých hudobných tradícií krajiny. Získal si aj medzinárodné uznanie a používajú ho hudobníci po celom svete, čím prispieva k celosvetovej popularite indonézskej hudby a kultúry.