Interné faktory:
* Interné divízie: Hnutie bolo rozmanité a zahŕňalo široké spektrum ideálov, od pacifizmu po radikálny aktivizmus. Táto rozmanitosť viedla k vnútorným nezhodám a konfliktom, čím oslabila jednotu a efektívnosť hnutia.
* Rise of Disillusionment: Idealizmus prvých rokov ustúpil pocitu rozčarovania, pretože mnoho cieľov hnutia zostalo nepolapiteľné. Vietnamská vojna sa odtiahla, sociálna zmena bola pomalá a začal rastúci pocit cynizmu a apatie.
* „Me Generation“: Zameranie protikultúry na sebavyjadrenie a individuálne oslobodenie sa nakoniec vyvinulo na individualistickejšiu, materialistickú „generáciu Me“, ktorá sa dištancovala od predchádzajúcich ideálov sociálnych zmien hnutia.
* Hnutie „Späť do krajiny“: Zatiaľ čo niektorí sa snažili vytvoriť alternatívne komunity, hnutie „Späť do krajiny“ nakoniec neposkytlo životaschopnú alternatívu k bežnej spoločnosti a mnohí účastníci sa vrátili do mestského života.
Externé faktory:
* Škandál Watergate: Škandál Watergate, ktorý vystavoval korupciu a zneužívanie moci vo vláde, narušil dôveru verejnosti v inštitúcie a podkopal nádej na politické zmeny, ktorá podnietila protikultúru.
* Hospodárska recesia v polovici 70. rokov: Hospodárska recesia v polovici 70. rokov viedla k nezamestnanosti a hospodárskym ťažkostiam, posunutím pozornosti verejnosti od sociálnych otázok a k hospodárskemu prežitiu.
* Vzostup konzervativizmu: Vôľa proti protikultúre viedla k obnoveniu konzervativizmu koncom 70. a začiatkom osemdesiatych rokov, čo ďalej marginalizovalo myšlienky a aktivizmus hnutia.
* Smrť kľúčových obrázkov: Úmrtia vplyvných protikultúrnych figúr ako John Lennon a Janis Joplin znamenali symbolický koniec éry.
* Vzostup alternatívnej hudby: Vplyv protikultúry na hudbu sa objavil ako punk rock a ďalšie alternatívne žánre, ktoré priťahovali mladšiu generáciu vlastnými odlišnými štýlmi a hodnotami.
Ďalšie faktory:
* mediálne zobrazenie: Zobrazenie protikultúry médií sa často zameriavalo na jeho extrémnejšie prvky, čo prispievalo k negatívnemu vnímaniu verejnosti a podnietilo vôľu proti hnutiu.
* Supresia vlády: Vládny dohľad a represie, najmä počas vojny vo Vietname a studenej vojne, odradil aktivizmus a potlačil nesúhlas.
Zatiaľ čo hnutie proti kultúre mohlo vyblednúť ako súdržná sila, jej vplyv na americkú spoločnosť a kultúru je nepopierateľný. Hnutie spochybnilo tradičné hodnoty, propagovalo slobodu jednotlivca a sociálnu spravodlivosť a zanechalo trvalé dedičstvo v oblastiach ako hudba, móda, umenie a sociálne vedomie. Mnohé z jej ideálov naďalej inšpirujú súčasné hnutia za spoločenské zmeny.