Hlavný spevák Conor Oberst používa prúd štýlu písania vedomia, ktorý vytvára takmer hypnotický a dezorientujúci efekt, keď sa pieseň odvíja. Do celej piesne prepletá osobné anekdoty a postrehy, ktoré vytvárajú pocit spoločnej zraniteľnosti.
Pieseň začína éterickou klavírnou melódiou, ktorá udáva tón pre reflexívnu a intímnu atmosféru. Text v prvom verši predstavuje myšlienku lásky, ktorá je „na dne všetkého“, čo naznačuje, že láska je možno základným základom a hybnou silou ľudskej skúsenosti.
Refrén naberá temnejší smer, opisuje pocit emocionálneho otrasu a takmer ohromujúci pocit bolesti a ľútosti. Oberst spieva o „ležať bdelý so spiacim telom“ a „všetkých veciach, ktorými sme mohli byť“, pričom vyjadruje pocity straty a strašidelnú váhu premárnených príležitostí.
Pieseň sa dotýka aj témy ľudského spojenia a hlbokého vplyvu vzťahov. Oberst odkazuje na spoločné zážitky medzi dvoma jednotlivcami a na spletitú sieť emócií, ktoré vznikajú z týchto interakcií. Riadok:"Nikdy som sa pred tebou ničoho nebál," naznačuje zraniteľnosť a otvorenosť, ktorá sa vyvíja v kontexte vzťahu.
Oberst tiež skúma koncepty času a nevyhnutného plynutia života. Spieva o „strate nitky rokov“ a „obzretí sa späť na všetok ten strávený čas“, zamýšľajúc sa nad prchavosťou existencie a váhou plynúceho času.
Pieseň sa nakoniec vracia k myšlienke, že jadrom týchto zážitkov je láska. Prostredníctvom lásky zažívame radosti aj hlboké bolesti života. Priznaním a prijatím týchto zložitostí Oberst naznačuje, že v nich nájdeme odolnosť a možno aj nejakú krásu.
Na záver pieseň „Na dne všetkého“ predstavuje introspektívne skúmanie ľudských emócií a skúseností, pričom zdôrazňuje prepojenú povahu lásky, straty, ľútosti a hľadania zmyslu uprostred zložitosti života. Conor Oberst majstrovsky prepletá osobné príbehy a poetické obrazy a vytvára bohatú tapisériu emócií, ktorá na hlbokej úrovni rezonuje s poslucháčmi.