Bhagavadgíta je súčasťou staroindického eposu Mahábhárata a odohráva sa na bojisku tesne predtým, ako sa začne rozhodujúca bitka. Predstavuje filozofický dialóg medzi princom bojovníkom Arjunom a jeho božským vozom a sprievodcom, Pánom Krišnom.
Počas dialógu Krišna odovzdáva hlbokú duchovnú múdrosť a vedie Arjunu na cestu spravodlivosti a sebarealizácie. Učenie pokrýva širokú škálu filozofických a duchovných konceptov, vrátane podstaty duše, rozdielu medzi hmotnou a duchovnou sférou, cyklu zrodenia a znovuzrodenia (samsára), zákonov karmy, podstaty nezištného konania (karma joga), meditácia a konečný cieľ oslobodenia (moksha).
Kľúčové učenia nájdené v Bhagavadgíte zahŕňajú:
1. Vnútorné božstvo :Krišna odhaľuje svoju božskú podstatu Arjunovi, pričom zdôrazňuje, že božská prítomnosť sídli v každej bytosti. Tento koncept podčiarkuje prirodzenú posvätnosť a potenciál pre duchovnú realizáciu v rámci každého jednotlivca.
2. Odovzdanie sa a oddanosť (Bhakti) :Arjunova oddanosť a odovzdanosť Pánovi Krišnovi predstavuje dôležitosť odovzdania sa ega a hľadania božského vedenia. Gita povzbudzuje pestovanie oddanosti a nezištnej lásky k Najvyššej Bytosti ako cestu k duchovnému dosiahnutiu.
3. Karma joga :Gita zdôrazňuje koncept nezištnej akcie alebo karmajogy, kde sa akcie vykonávajú bez pripútania k ovociu alebo výsledkom. Zameraním sa na samotnú akciu a zrieknutím sa túžby po osobnom zisku môže človek dosiahnuť vnútorný pokoj a duchovnú slobodu.
4. Jnana joga :Táto cesta zahŕňa snahu o poznanie a sebarealizáciu prostredníctvom filozofického skúmania, diskriminácie a introspekcie. Zdôrazňuje dôležitosť pochopenia skutočnej podstaty reality a rozlišovania medzi večnými a prechodnými aspektmi života.
5. Bhakti joga :Táto cesta zdôrazňuje oddanosť a odovzdanosť osobnému poňatiu Boha alebo Božského. Zahŕňa láskyplnú oddanosť, spievanie, meditáciu a úprimnú službu ako prostriedky na spojenie a realizáciu Božského vo vnútri a všade okolo.
6. Rádža joga :Táto cesta zahŕňa prax meditácie a ovládanie mysle prostredníctvom duchovných disciplín, ako je pránájáma (ovládanie dychu) a zmyslové stiahnutie (pratjáhara). Jeho cieľom je dosiahnuť vnútornú nehybnosť a jednotu s Najvyšším Vedomím.
Bhagavadgíta hlboko ovplyvnila indickú filozofiu, náboženstvo, literatúru a umenie a formovala duchovnú krajinu regiónu po tisícročia. Naďalej je široko študovaný a uctievaný hinduistami a duchovnými hľadačmi na celom svete a ponúka nadčasovú múdrosť a pohľad na povahu existencie, hľadanie spirituality a cestu k sebarealizácii a osvieteniu.