Texty „The Sound of Silence“ sú často interpretované ako komentár k odcudzeniu a izolácii, ktorú pociťujú jednotlivci v modernej spoločnosti. Pieseň sa začína vetou „Ahoj, tma, môj starý priateľ“, ktorá naznačuje pocit oboznámenia sa s osamelosťou. Rozprávač ďalej opisuje svet, v ktorom ľudia „hovoria bez rozprávania“ a „počujú bez počúvania“, čo naznačuje nedostatok skutočnej komunikácie a porozumenia. Refrén „A zvuk ticha“ možno interpretovať ako reprezentáciu prázdnoty, ktorú zanechala absencia zmysluplného ľudského spojenia.
Most piesne ponúka záblesk nádeje, pričom rozprávač vyjadruje túžbu niekoho „osloviť“ a „dotknúť sa“. Túto nádej však zmierňuje poznanie, že svet je plný „prázdnoty“ a „ničoty“. Pieseň sa končí tým, že rozprávač opakuje repliku „A zvuk ticha“, pričom v poslucháčovi zanecháva pocit nevyriešeného napätia medzi izoláciou a túžbou po spojení.
Celkovo texty „The Sound of Silence“ skúmajú témy odcudzenia, izolácie a hľadania zmysluplného ľudského spojenia vo svete, ktorý často pôsobí chladne a ľahostajne.