Vo svete neónových svetiel,
Kde tiene vychádzajú na svetlo,
Hovorí sa príbeh,
Zo sŕdc kedysi chladných.
[2. verš]
Ona je symfónia,
Nevýslovná melódia,
On je záhada,
Pravda, ktorá sa má ešte odhaliť.
[3. verš]
Ich cesty sa skrížili,
V stratenom meste snov,
A v tomto elektrickom vzduchu,
Ich srdcia sa začínajú opravovať.
[refrén]
Tancujú, smejú sa, plačú,
Spolu sa dotýkajú neba,
Nikdy nepustiť, nikdy sa nerozlúčiť,
Nájdu lásku, ktorá nekončí, nikdy nezomrie.
[verš 4]
Cez búrlivé noci a slnečné dni,
Ich láska zostáva planúcim bludiskom,
S každým ďalším okamihom nachádzajú svoju cestu,
Nie koniec, nikdy, nech sa stane čokoľvek.
[refrén]
Tancujú, smejú sa, plačú,
Spolu sa dotýkajú neba,
Nikdy nepustiť, nikdy sa nerozlúčiť,
Nájdu lásku, ktorá nekončí, nikdy nezomrie.
[Most]
Uprostred chaosu a zúfalstva,
Ich láska sa stáva majákom, modlitbou,
Vedúce svetlo v najtemnejšej noci,
Nie je koniec, žiari stále tak jasne.
[5. verš]
Snívajú o večnosti,
Budúcnosť plná nikdy,
Keď sa držia blízko seba,
V láske, ktorá len rastie.
[refrén]
Tancujú, smejú sa, plačú,
Spolu sa dotýkajú neba,
Nikdy nepustiť, nikdy sa nerozlúčiť,
Nájdu lásku, ktorá nekončí, nikdy nezomrie.
[Outro]
V meste snov,
Kde žiaria neónové svetlá,
Ich milostný príbeh pokračuje,
Nie je nad to, kvitne, v každom ročnom období.