Najbežnejší prístup k piesni je ako forma sebavyjadrenia, ktorá hovorí o pocitoch hnevu, úzkosti a zúfalstva; jednotlivec má pocit, že dosiahol bod zlomu a môže byť dohnaný k násiliu. Táto teória podporuje naratív, že Slipknot je známy ako kapela, ktorá vo svojej hudbe často skúma témy bolesti, agresivity a frustrácie.
Intenzívna atmosféra vytvorená prostredníctvom piesne s jej ťažkými riffmi, búšiacimi bubnami a agresívnym vokálnym podaním frontmana Coreyho Taylora túto interpretáciu ešte viac umocňuje.
Zatiaľ čo pieseň je často vnímaná ako o fyzickej bolesti a násilí, niektorí poslucháči nachádzajú aj hlbšie významy spojené s emocionálnymi bojmi a duševným trápením, čo naznačuje viac introspektívny aspekt posolstva piesne.
V konečnom dôsledku je interpretácia piesne subjektívna a možno argumentovať pre rôzne perspektívy na základe vlastných skúseností, presvedčení a osobných preferencií.