V krajine kostí a kože, svet tak zlomený, že začína
Leží tvoje telo na zemi, cítim sa teraz tak beznádejne
Vo svete pohltenom strachom miznú kosti, ktoré ho postavili
Ale si taká krásna ako prach plávajúci z vesmíru
(refrén)
Kosti kosti vykopú ťa
Kosti neklamú, čo nevyjde
Čo urobíme a potom to všetko urobíme znova?
(2. verš)
V najtemnejších časoch zistíte, že v každom zločine je niečo dobré
Keď všetko v dohľade príde s cenou, čo prežije?
V meste, ktoré sa zmenilo na odpadky všetkej budúcnosti v minulosti
Ale teraz vyzeráš šťastne ako niekto, komu nezostalo nič