V preplnenej miestnosti si bol,
Vízia krásy, ktorá sa nedá porovnať.
Moje srdce sa rozbúchalo, moje zmysly ožili,
V tvojej prítomnosti som sa cítil tak živý.
(Pre-zbor)
Zdieľali sme smiech, sny a ukradnuté pohľady,
Momenty, ktoré mi pripadali ako večný tranz.
Ó, pôvab, záhadná milosť,
Vrhol si kúzlo na tento osamelý priestor.
(refrén)
Ale ako fantóm si sa vytratil,
Zanecháva za sebou strašidelné zdesenie.
Ten, ktorý sa dostal preč, nepolapiteľná duša,
Horkosladká spomienka, ktorá si vyberá svoju daň.
(2. verš)
Dni sa zmenili na noci a mesiace sa zmenili na roky,
Napriek tomu mi v ušiach zostala spomienka na teba.
Premýšľal som a blúdil, hľadal som ťa,
V tieni minulosti som sa držal stopy.
(Most)
Niektorí hovoria, že láska nemá trvať,
Že vybledne a zostane len šepot minulosti.
Ale odmietam uveriť, že je to všetko márne,
Po tom, ktorý sa dostal preč, stále túžim a držím si ho.
(refrén)
Ale ako fantóm si sa vytratil,
Zanecháva za sebou strašidelné zdesenie.
Ten, ktorý sa dostal preč, nepolapiteľná duša,
Horkosladká spomienka, ktorá si vyberá svoju daň.
(3. verš)
Cez vzostupy a pády, vzostupy a pády,
Nosil som so sebou sny, ktoré sme si obaja vybrali.
Vo svojom srdci držím malý uhlík nádeje,
Že jedného dňa nás osud privedie k úteku.
(Outro)
Takže pokračujem s horkosladkým úsmevom,
Naháňanie sa za spomienkami, míľu za míľou.
Pre toho, kto utiekol, moje srdce navždy zostane,
V nadčasovej kapitole, kde láska nikdy nevyprchá.