Reynolds otvorene hovoril o svojich bojoch s duševným zdravím, najmä po jeho mormónskej misii do Nebrasky, kde sa cítil izolovaný a odpojený. Dočasnú úľavu od týchto bojov našiel v Amsterdame, kde pocítil pocit slobody a prijatia.
V piesni Reynolds vyjadruje pocity izolácie, otupenosti a vyčerpania, ktoré sprevádzajú úzkosť a depresiu, a stavia ich do kontrastu s vyrovnanosťou a pokojom, ktoré nachádza v Amsterdame. Text zvýrazňuje jeho túžbu „zostať v Amsterdame“ ako symbol jeho túžby po úniku z emocionálneho zmätku.
V konečnom dôsledku pieseň slúži ako pripomienka, že uzdravenie možno nájsť na neočakávaných miestach a povzbudzuje jednotlivcov, aby uznali a hľadali pomoc pri svojich problémoch duševného zdravia, rovnako ako Reynolds našiel útechu a inšpiráciu v meste Amsterdam.