Ako roky plynú, stále si pamätám dni
O mojom starom mužovi a o všetkých veciach, ktoré zvykol hovoriť
A ako ma pozoroval zo svojho kresla s iskrou v očiach
A ako roky plynú, pamäť neumiera
(1. verš)
Bol to muž jednoduchých prostriedkov, srdce zo zlata
S zvetranými rukami a nevýslovnou múdrosťou
Tvrdo pracoval, deň čo deň, aby udržal náš domov
A aj keď boli časy ťažké, nikdy sa necítil sám
(refrén)
Ako roky plynú, stále si pamätám dni
O mojom starom mužovi a o všetkých veciach, ktoré zvykol hovoriť
A ako ma pozoroval zo svojho kresla so zábleskom v očiach
A ako roky plynú, pamäť neumiera
(2. verš)
V jeho očiach som videla silu a lásku, ktorú ku mne choval
A jeho múdre slová stále platia a ja si ich budem vždy pamätať
Naučil ma, ako stáť vzpriamene a čeliť svojmu strachu
A nikdy sa nevzdať toho, čo mi je drahé
(refrén)
Ako roky plynú, stále si pamätám dni
O mojom starom mužovi a o všetkých veciach, ktoré zvykol hovoriť
A ako ma pozoroval zo svojho kresla so zábleskom v očiach
A ako roky plynú, pamäť neumiera
(Most)
Teraz je preč a dom je taký prázdny a studený
Ale jeho láska a jeho duch nikdy nezostarnú
Budem ho držať vo svojom srdci a budem si vážiť každý deň
A ako roky plynú, spomienky zostanú
(refrén)
Ako roky plynú, stále si pamätám dni
O mojom starom mužovi a o všetkých veciach, ktoré zvykol hovoriť
A ako ma pozoroval zo svojho kresla so zábleskom v očiach
A ako roky plynú, pamäť neumiera