(1. verš)
Oh, povedz, vidíš, pri rannom úsvite,
Čo sme tak hrdo vítali pri poslednom lesku súmraku?
ktorého široké pruhy a jasné hviezdy, cez nebezpečný boj,
Či tie hradby, ktoré sme sledovali, tak galantne prúdili?
A červený lesk rakiet, bomby vybuchujúce vzduchom,
Cez noc som dokázal, že naša vlajka tam stále je.
Ach, povedzme, ešte máva ten hviezdami posiaty transparent?
Je krajina slobodných a domov statočných?
(2. verš)
Na brehu, matne videný cez hmlu hlbín,
Kde povýšený hostiteľ nepriateľa v hrôzostrašnom tichu odpočíva,
Čo je to, čo vánok, alebo týčiaci sa strmý,
Ako nepokojne fúka, napoly skrýva, napoly odhaľuje?
Teraz zachytí záblesk prvého ranného lúča,
V plnej kráse sa teraz odráža v potoku.
Toto je prapor posiaty hviezdami, och, dlho sa vlní
O'er krajina slobodných a domov statočných!
(3. verš)
A kde je tá kapela, ktorá tak chvályhodne prisahala
Uprostred vojnového zmätku a bitky,
Domov a krajinu, ktorú by nám už neopustili?
Ich krv zmyla znečistenie z ich špinavých krokov.
Žiadne útočisko nemohlo zachrániť nájomníka a otroka
Od hrôzy úteku alebo šera hrobu.
A hviezdami posiaty transparent v triumfe zamáva
Krajina slobodných a domov statočných.
(refrén)
Ach, povedzme, ešte máva ten hviezdami posiaty transparent?
Je krajina slobodných a domov statočných?