Pieseň sa rozvíja ako kontemplatívna balada, plná nostalgie a pretrvávajúcej náklonnosti. Keď protagonista spomína na dobré časy, ktoré zdieľali s ich bývalým milencom, texty kreslia živé obrazy ich spoločných zážitkov a dopadu rozchodu na obe zúčastnené strany.
Opakujúca sa veta v celej piesni:"Stále počujem tvoj hlas v rannom slnku a stále vidím tvoju tvár v popoludňajšom slnku," znamená, že rozprávač so sebou nesie prítomnosť ich bývalého partnera, aj keď plynie čas. Obraz ranného a popoludňajšieho slnka naznačuje neustálu prítomnosť spomienok, dobrých aj bolestivých.
Pieseň vyvrcholí, keď Daughtry spieva:"Položím svoj život, aby som si spomenul na vzrušenie, ktoré si mi dal." Táto línia vyjadruje horkosladkú túžbu po vzrušení a vášni, ktoré poznačili vzťah. Avšak refrén, ktorý nasleduje, predstavuje zmes nádeje a ľútosti:"V mesiaci september to nikdy nebolo také chladné, ale každú noc, ktorú držím, cítim tvoje telo teplé." Spevák tu nachádza útechu v pretrvávajúcich spomienkach a vrúcnosti, ktorú prinášajú, dokonca aj uprostred emocionálneho chladu z konca vzťahu.
Celkovo „September“ zachytáva podstatu túžby a spomienok, vyjadruje snahu pohnúť sa ďalej po výraznej strate, pričom sa stále drží príjemných momentov z minulosti. Reflexný tón a emocionálna hĺbka piesne rezonovali u poslucháčov, čo prispelo k jej úspechu a príbuznosti.