Prvý verš vyjadruje pocity uväznenia a osamelosti a zároveň utešuje dôvernosť domova. Pieseň sa tiež dotýka pocitu nudy životnou rovnakosťou a zároveň vedomia, že život sa zmení, keď ich deti vyrastú.
Verš 2 potom pokračuje úvahami o spomienkach a šťastných časoch.
Refrén hovorí o tom, že sa v tomto životom naplnenom domove cítime uviaznutí, no zároveň v bezpečí. Napriek tomu, aké ťažké bolo pre život skončiť takto v bodoch na ceste, "Ty a ja sme sa ocitli na gauči v nejakom plážovom meste... a tu sme stále ležali vedľa seba."