Texty zachytávajú Lennonove pocity izolácie a citového odstupu, keď opakovane spieva vetu „Som taký unavený, nemám potuchy“, čím vyjadruje pocit vyčerpania a straty smeru. Hovorí o sebe, že sa „bojí ľudí“ a „snílek, ktorý sníva o násilí“, čo odráža jeho vnútorný nepokoj a konflikt, ktorý pociťuje v sebe.
Lennon v celej piesni používa obrazy a metafory na vyjadrenie svojej izolácie. Porovnáva sa s „loďou bez plachty“ a „vtákom bez piesne“, čo naznačuje nedostatok cieľa a neschopnosť nájsť cestu. Tiež odkazuje na svoj „plastický úsmev“, masku, ktorú nosí, aby skryl svoje skutočné emócie pred svetom.
Lennon v refréne túži po niekom, kto by mu pomohol vymaniť sa z izolácie a pochopiť jeho bolesť. Spieva:„Chcem sa vymaniť, chcem začať odznova“, čím vyjadruje túžbu po novom začiatku a spôsobe, ako prekonať bariéry, ktoré ho delia od ostatných.
Jednoduchý a opakujúci sa hudobný aranžmán „Isolation“ zdôrazňuje emocionálnu váhu piesne a hĺbku Lennonových vnútorných bojov. Akustická gitara a riedka inštrumentácia vytvárajú vyzretú a surovú atmosféru, vďaka čomu sa texty dostanú do centra pozornosti a zarezonujú u poslucháčov.
Celkovo „Izolácia“ slúži ako dojímavá úvaha o ľudskej skúsenosti osamelosti a hľadania spojenia. Lennonovo úprimné a zraniteľné zobrazenie jeho emocionálnych zápasov zarezonovalo u mnohých a zostáva silným a hlboko osobným kúskom v jeho hudobnom odkaze.