[1. verš]
Počul som zvuk ako vietor v noci,
A stvorenie, ktoré plakalo, a hlas plný strachu,
Videl som mesiac ako mizne,
A vyzeralo to ako náhrobný kameň a označovalo posledný deň.
[refrén]
Kvílenie, zvuk stratených,
Kvílenie, zvuk prekliatych,
Kvílenie, zvuk večnej bolesti,
Stratený vo svete smútku a hanby.
[2. verš]
Vietor sfúkol listy zo stromov v lese,
A stromy stáli ako duchovia pomaľovaní krvou,
Počul som zvuk duše, ktorá bola roztrhnutá,
A vyzeralo to ako správa, že musím smútiť.
[refrén]
Kvílenie, zvuk stratených,
Kvílenie, zvuk prekliatych,
Kvílenie, zvuk večnej bolesti,
Stratený vo svete smútku a hanby.
[3. verš]
Hviezdy vyzerali tak chladne, keď začala tma,
A začal padať dážď a slzy z krajiny,
Cítil som sa ako duch vo svete z kameňa,
A moja duša tam zostala úplne sama.
[refrén]
Kvílenie, zvuk stratených,
Kvílenie, zvuk prekliatych,
Kvílenie, zvuk večnej bolesti,
Stratený vo svete smútku a hanby.
[Most]
Snažil som sa nájsť cestu späť ku svetlu,
Ale tiene boli hlboké a tma bola tesná,
Znova som počul zvuk zavýjania,
A v tej chvíli som vedel, že sa nikdy nedostanem na slobodu.
[refrén]
Kvílenie, zvuk stratených,
Kvílenie, zvuk prekliatych,
Kvílenie, zvuk večnej bolesti,
Stratený vo svete smútku a hanby.
[Outro]
Bol som stratený vo svete tieňov a strachu,
A zvuk kvílenia bola jediná vec, ktorú som počul.