Čaká v tme, pochovaná dole,
Rieka ropy, smrtiaci tok.
Kliatba udelená rozbitej krajine,
Skrytá sila v púštnom piesku.
Zbor
Čierne zlato po potope, prekliatie života,
V ruinách a chaose sa skrýva náš spor.
Čierne zlato po potope, otrávený bozk,
Vypúšťa všetko, čo žije, nekonečná priepasť.
Verš 2
Ľudia trpeli, ich modlitby boli nevypovedané,
V tieni sa zhromažďujú, ich odvaha viedla.
Kričia po slobode, aby unikli z tejto reťaze,
Z temného zovretia moci, ich nádej znovu získať.
Zbor
Čierne zlato po potope, prekliatie života,
V ruinách a chaose sa skrýva náš spor.
Čierne zlato po potope, otrávený bozk,
Vypúšťa všetko, čo žije, nekonečná priepasť.
Most
Už nenecháme toto trápenie trvať,
Vstaňte spolu a rozbite sadru.
Postavíme budúcnosť mimo tejto kliatby,
Spojte sa v boji, neochvejne, rozíďte sa.
Zbor
Čierne zlato po potope, prekliatie života,
V ruinách a chaose sa skrýva náš spor.
Čierne zlato po potope, otrávený bozk,
Vypúšťa všetko, čo žije, nekonečná priepasť.
Mimo
V sile a jednote nájdeme cestu,
Slobodný od tmy, do denného svetla.
Lebo kliatba čierneho zlata už nebude fascinovať,
Náš osud čaká a my vo viere zavoláme.