Chvíľa trvá navždy.
Nemenné a večné, stojí,
Zamrznutý v pravde, naprieč vzdialenými krajinami.
V jemnom objatí súmraku,
Čas utká svoju neústupčivú milosť.
Staroveký svedok toku dejín,
Momenty zachované, navždy žiariace.
Slnko môže vyjsť a hviezdy vyblednúť,
Ale podstata času sa nikdy nebude brodiť.
Zostáva konštantná, pokojná niť,
Vedenie duší tam, kde sa šíria cesty.
Cez epochy radosti a vzdychu smútku,
Beh času nikdy nehovorí zbohom.
Vo svojich nežných rukách drží spomienky,
Nadčasová svätyňa, kde láska nadobúda formu.
Tak nech ročné obdobia tancujú svoj pôvabný tanec,
A roky nech zaujmú svoj večný postoj.
Lebo v ríši, kde sa odvíja čas,
Chvíľa navždy jej tajomstvá.