Vo svete, kde vody stúpajú,
Pod povrchom sa skrývajú tajomstvá.
Melódia nevýslovných hĺbok,
Rozvíja sa taká čistá symfónia.
(Pre-zbor)
Cez šepot volania oceánu,
Kde farby tancujú v pôvabnej jeseni,
Som vtiahnutý do ríše neviditeľnej,
Kde žiari pravá podstata života.
(refrén)
Pod vodou, kde sa tiahnu tiene,
Symfónia tekutej milosti,
V tejto vzácnej priepasti zázrakov,
Nachádzam neporovnateľnú útechu.
(2. verš)
Uprostred živého koralového odtieňa,
Tam, kde ryby v harmónii prenasledujú,
Každý okamih dýcha nadčasovým veršom,
Zbor vesmíru.
(Pre-zbor)
Pod nebeskou žiarou mesiaca,
Tam, kde prúdy víria a jemne tečú,
Môj duch sa vznáša na neznámych vlnách,
V hlbinách, kde je hlboko zasiaty pokoj.
(refrén)
Pod vodou, kde sa tiahnu tiene,
Symfónia tekutej milosti,
V tejto vzácnej priepasti zázrakov,
Nachádzam neporovnateľnú útechu.
(Most)
Ó, nechaj ma zotrvať v tomto sne,
Kde ožíva skutočná krása života,
Uprostred podvodného lesku,
Nájdem svoju dušu, navždy prosperovať.
(3. verš)
Ako sa temnota poddáva rannému svetlu,
Hladina láka, musím sa vrátiť,
Ale ozveny sily oceánu,
Bude rezonovať vo vnútri ako znovuzrodená pieseň.
(Pre-zbor)
S každým novým úsvitom budem pokračovať,
Melódia, ktorá sa vo vnútri tká,
Spomienka na neznáme hlbiny,
Kde skutočne žiarila útecha a zázrak.
(refrén)
Pod vodou, kde sa tiahnu tiene,
Symfónia tekutej milosti,
V tejto vzácnej priepasti zázrakov,
Našiel som neporovnateľnú útechu.
(Outro)
Teraz som uzemnený na brehu,
Ale môj duch bude vždy zbožňovať,
Svet pod vlnou vody,
Kde sa mágia votkáva každý deň.