Vo svete mágie, kde sny lietajú,
Rokfort stojí vysoko, je majákom svetla.
Prostredníctvom jeho starobylých siení sme sa naučili a rástli,
Vytváranie spomienok, navždy šitých.
(refrén)
Opúšťame Rokfort, naše srdcia sú naplnené hrdosťou,
Dobrodružstvá pred nami, budeme stúpať bok po boku.
So vztýčenými prútikmi sa lúčime,
Na mágiu a zázraky, ktoré Rokfort vlastnil.
(2. verš)
Profesori múdri, s hlbokými znalosťami,
Viedol naše kroky, pomáhal nám nájsť našu pôdu.
Priateľstvá nadviazali smiechom a slzami,
Chvíle vzácne počas rokov.
(refrén)
Opúšťame Rokfort, naše srdcia sú naplnené hrdosťou,
Dobrodružstvá pred nami, budeme stúpať bok po boku.
So vztýčenými prútikmi sa lúčime,
Na mágiu a zázraky, ktoré Rokfort vlastnil.
(Most)
Múdrosť Triediaceho klobúka nás všetkých umiestnila
V spoločných domoch sme stáli vysoko.
Chrabromilská statočnosť, Bifľomorovo srdce,
Bystrohlavský dôvtip, Slizolinovo umenie.
(refrén)
Opúšťame Rokfort, naše srdcia sú naplnené hrdosťou,
Dobrodružstvá pred nami, budeme stúpať bok po boku.
So vztýčenými prútikmi sa lúčime,
Na mágiu a zázraky, ktoré Rokfort vlastnil.
(Outro)
Aj keď odchádzame, naši duchovia zostávajú,
Spútaný mágiou, večný plameň.
Pretože Rokfort bude vždy v našich srdciach,
Miesto kúziel, kde sa zúčastňujú sny.