Každý môj krok je o jeden deň viac.
Že premárnim svoju časť celej tejto šarády.
Tak sa schovám vo svojej izbe,
A hrám na gitare tak nahlas, že by to mohlo rozbiť aj mesiac.
Zatiahnem všetky žalúzie a zamknem všetky dvere.
Pretože sa bojím sveta a svet sa bojí mňa.
Potrebujem miesto na premýšľanie.
Potrebujem trochu vzduchu na dýchanie.
Príliš dlho som zadržiavala dych.
Ale sám to nezvládnem.
Potrebujem niekoho, kto mi pomôže dostať sa z tejto diery, v ktorej som.
Takže to všetko dávam na rad.
Nechám svoju stoličku za sebou,
A ja vykračujem do neznáma.