Z tohto údolia hovoria, že ideš,
Budú nám chýbať tvoje žiarivé oči a sladký úsmev,
Lebo hovoria, že berieš slnečné lúče,
To nám na chvíľu rozjasnilo cestu.
Refrén:
Oh, nepochovaj ma na osamelej prérii,
Kde budú divoké kojoti vyť nad mojím hrobom.
Ale polož ma pri starej Červenej rieke,
Kde slnko jasne svieti na môj vlastný rodný hrob.
Dobre si pamätáme, keď sme sa rozišli,
Smutná a osamelá bola tá posledná rozlúčka,
Zatiaľ čo slzy v tvojich očiach mi jasne hovorili,
Že si ma miloval príliš dobre, aby si to povedal.
(refrén)
Potom príď ku mne, keď spím,
A tvoja prítomnosť moje smutné srdce rozveselí,
Dovoľ mi cítiť, ako za starých čias, tvoje teplé bozky,
A zabudni, že ťa musím opustiť, moja drahá.
(refrén)
Keď idete každú noc k táboráku,
Pomysli na kovboja tak pravdivo,
Kto bude snívať so svojim sedlom za vankúš,
Z červeného údolia a ty milý malý.
(refrén)