Vo svete farieb tak žiarivých a jasných,
Je tu špeciálny odtieň, ktorý vrhá teplé svetlo,
Je to tvoj úsmev, miláčik, žiarivý slnečný lúč,
Odháňam tiene, osvetľujem moje sny.
(Pre-zbor)
Ale keď si preč, moje srdce cíti prázdnotu,
Ako kvetina túžiaca po svojom slnečnom soroide,
Farby okolo mňa začínajú miznúť,
A túžim po tom, aby mi tvoja prítomnosť rozjasnila deň.
(refrén)
Žiadne slnko nemôže svietiť tak jasne ako ty,
Tvoja neprítomnosť vrhá pochmúrny modrý plášť,
Bez tvojho smiechu sa zdá, že svet plače,
Chýbaš mi, moja láska, s takou hlbokou bolesťou.
(2. verš)
Zdá sa, že vtáky spievajú melancholickú melódiu,
Vetrík nesie šepot nášho radostného poludnia,
Každý okamih, ktorý sme zdieľali, ako hviezdy na oblohe,
Teraz sa cítim vzdialený a ťažko ospravedlniteľný.
(Pre-zbor)
Túžim po dni, keď sa znova stretneme,
Dve srdcia bijúce v dokonalej synchronizácii, radosť,
Dovtedy budem pevne držať tvoje spomienky,
A modlite sa, aby slnko opäť svietilo, tak jasné.
(refrén)
Žiadne slnko nemôže svietiť tak jasne ako ty,
Tvoja neprítomnosť vrhá pochmúrny modrý plášť,
Bez tvojho smiechu sa zdá, že svet plače,
Chýbaš mi, moja láska, s takou hlbokou bolesťou.
(Most)
Viem, že vzdialenosť nás môže oddeliť,
Ale naša láska nás bude vždy spájať zo srdca,
Takže budem počítať dni, kým sa stretneme,
A váž si nádej, ktorá mi prináša sladké.
(refrén)
Žiadne slnko nemôže svietiť tak jasne ako ty,
Tvoja neprítomnosť vrhá pochmúrny modrý plášť,
Bez tvojho smiechu sa zdá, že svet plače,
Chýbaš mi, moja láska, s takou hlbokou bolesťou.
(Outro)
Až do dňa, keď budeme opäť spolu,
Budem sa držať lásky, ktorú máme v zásobe,
A trpezlivo čakaj na slnečné teplé objatie,
Aby sme rozžiarili naše životy nekonečnou milosťou.