Vo svete chaosu a zúfalstva,
Kde sa zdalo, že tma napĺňa vzduch,
Odvíja sa príbeh, taký veľkolepý,
O svätej duši v tejto nepokojnej krajine.
(2. verš)
Sv. Damien, maják milosti,
S láskou a milosrdenstvom objal
hlboká bolesť a utrpenie malomocných,
jeho srdce prepletené, jeho sľub dodržať.
(3. verš)
Na Molokaiho brehoch našiel svoj domov,
Miesto, kde začala kvitnúť nádej.
S láskavou starostlivosťou slúžil chorým,
Zmierňujúc tam ich biedu.
(verš 4)
Ako roky plynuli, jeho telo bolo slabé,
Jeho duch neprestal hľadať
Pokoj a útechu, ktorú všetci mohli získať,
Spojená láskou, ktorá nepoznala bolesť.
(refrén)
Slzy svätého Damiena jemne tečú,
Svedectvo jeho lásky žiari,
V srdciach tých, ktorých sa dotkol a uzdravil,
Jeho dedičstvo súcitu spečatené.
(5. verš)
Aj keď jeho zdravie začalo slabnúť,
Láska svätého Damiena sa nikdy nehýbala.
Prijal utrpenie ako svoje vlastné,
Hľadanie sily vo viere, ako bol známy.
(6. verš)
Až do konca slúžil a modlil sa,
Svätá duša, ktorej skutky sa prejavili
Najväčšia láska, čistá a božská,
Maják v najtemnejšom čase.
(refrén)
Slzy svätého Damiena jemne tečú,
Svedectvo jeho lásky žiari,
V srdciach tých, ktorých sa dotkol a uzdravil,
Jeho dedičstvo súcitu spečatené.
(Most)
Teraz, duch svätého Damiena žije ďalej,
Jeho nezištné činy sú navždy známe.
Symbol nádeje a neskrotnej lásky,
V srdciach a dušiach zostáva jeho svetlo.
(refrén)
Slzy svätého Damiena jemne tečú,
Svedectvo jeho lásky žiari,
V srdciach tých, ktorých sa dotkol a uzdravil,
Jeho dedičstvo súcitu spečatené.
(Outro)
Svätý Damien, tvoja láska nikdy nevyhasne,
Inšpiruje nás srdce, ktoré sa brodí
Cez skúšky, bolesť a najtemnejšiu noc,
Vedený tvojím nezištným, večným svetlom.