Vo svete, kde vládne ticho,
Kde sa myšlienky a emócie prelínajú,
Existuje jazyk, ktorý popiera videné,
Ríša, kde slová nachádzajú svoje božské.
(Pre-zbor)
Načo sú slová, ak nie na vyjadrenie,
Hlbiny našich duší v nátlaku zo srdca?
Na preklenutie priepasti medzi srdcom a mysľou,
A tkať gobelín ľudského druhu.
(refrén)
Slová, nesú silu liečiť,
Aby som zacelil rany, ktoré bolesť skrýva,
Maľovať obrazy, ktoré farbia vzduch,
A naštartujte našu náladu na neporovnateľnú úroveň.
(2. verš)
Prostredníctvom príbehov nás prenesú do vzdialených krajín,
Do ríš mágie a mýtických prameňov,
Zapaľujú iskru letu fantázie,
A oživte sny v tom najslabšom svetle.
(Most)
Slová, majú schopnosť inšpirovať,
Zapáliť plamene spiacej túžby,
Zjednotiť duše v objatí harmónie,
A zanechať trvalú stopu v čase a priestore.
(refrén)
Slová, nesú silu liečiť,
Aby som zacelil rany, ktoré bolesť skrýva,
Maľovať obrazy, ktoré farbia vzduch,
A naštartujte našu náladu na neporovnateľnú úroveň.
(Outro)
Vychutnajme si teda výrečnosť slov,
Prijmite ich melódiu a poetické akordy,
Pretože v ich podstate je kľúč k odomknutiu,
Krása a zázrak ľudského stáda.