V krajine skazy, kde padajú tiene,
Objaví sa vysoký jazdec.
Namontovaný na koníkovi najtmavšieho odtieňa,
Smrť si žiada svoje obete, zradené srdcia.
(refrén)
Smrť jazdí na koni s kosou v ruke,
Žať duše v tejto neplodnej krajine.
Niet úniku z jeho večného prenasledovania,
V zovretí Smrti nie je žiadna spásonosná milosť.
(2. verš)
Cez pusté pláne a prekliate lesy,
Odvíja sa neúprosná cesta smrti.
Tí, ktorí mu skrížia cestu, ich osudy sú spečatené,
Chladné objatie, navždy stuhnuté.
(refrén)
Smrť jazdí na koni s kosou v ruke,
Žať duše v tejto neplodnej krajine.
Niet úniku z jeho večného prenasledovania,
V zovretí Smrti nie je žiadna spásonosná milosť.
(3. verš)
Uprostred kvílenia utrápených duší,
Smrť pokračuje vo svojich strašidelných hliadkach.
S mŕtvolným úsmevom si užíva bolesť,
Predzvesť múk a nekonečného dažďa.
(Most)
Slnko vädne, hviezdy lietajú,
Ako Smrť cvála do noci.
Apokalyptická vízia zúfalstva,
Svet pohltený večným zúfalstvom.
(refrén)
Smrť jazdí na koni s kosou v ruke,
Žať duše v tejto neplodnej krajine.
Niet úniku z jeho večného prenasledovania,
V zovretí Smrti nie je žiadna spásonosná milosť.
(Outro)
V ríši, kde sa zbiehajú tiene,
Smrť trvá, jeho vláda sa neodloží.
Prízračný jazdec, symbol hrôzy,
Každým krokom prináša nemŕtvych.