Vo svete snov a nekonečnej oblohy,
Kde sa hviezdy zoraďujú a svetlo sídli,
Je tu miesto pokoja, kde sa duše voľne vznášajú,
Prístav lásky, ktorý na mňa čaká.
(Pre-zbor)
Cez skúšky a slzy som cestoval ďaleko,
Hľadanie účelu, vodiacej hviezdy.
Teraz ma jemný šepot pozýva bližšie,
Do ríše, kde anjeli ronia slzu.
(refrén)
Nebo na mňa čaká s náručou dokorán,
Svätyňa milosti, nikdy nekončiaca oddanosť.
Na tomto posvätnom mieste nájde moje srdce,
Večná radosť a božský pokoj.
(2. verš)
Farby nádeje maľujú žiarivú oblohu,
Ako prechádzam cestou, ktorá ma vedie vysoko.
Vedený duchmi, starými a múdrymi,
Ich prítomnosť utešuje moje výkriky.
(Most)
Nebeská brána láka, jej svetlo je pokojné,
Zbor anjelov, ich hlasy bystré.
Ich nebeská harmónia ma obmýva,
Objímajúc svoju dušu čistou extázou.
(refrén)
Nebo na mňa čaká s náručou dokorán,
Svätyňa milosti, nikdy nekončiaca oddanosť.
Na tomto posvätnom mieste nájde moje srdce,
Večná radosť a božský pokoj.
(3. verš)
Symfónia lásky, kozmický tanec,
Ako sa krása vesmíru odvíja v tranze.
Spolu so spolucestujúcimi, bok po boku,
Putujeme ďalej, zaplavení nebeským prílivom.
(refrén)
Nebo na mňa čaká s náručou dokorán,
Svätyňa milosti, nikdy nekončiaca oddanosť.
Na tomto posvätnom mieste nájde moje srdce,
Večná radosť a božský pokoj.
(Outro)
Nebo čaká, jeho zázraky čakajú,
Ríša, kde sa duše spájajú a povznášajú.
V tomto večnom nebi budem bývať,
Navždy objatý večným kúzlom lásky.