Pieseň začína tým, že rozprávač opisuje ich pocity osamelosti a izolácie. Hovoria, že majú pocit, že sa „topia v šere“ a že sú „stratení v mori tvárí“. Vyjadrujú tiež svoju túžbu uniknúť zo svojej súčasnej situácie spievaním:"Chcem utiecť, na miesto, kde môžem byť sám sebou."
Refrén piesne potom dodáva záblesk nádeje. Rozprávač spieva:"Je tu svetlo, ktoré svieti cez oblaky, svetlo, ktoré ma vedie." Toto svetlo predstavuje nádej rozprávača na lepšiu budúcnosť a dáva mu silu ísť ďalej.
V druhom verši rozprávač opisuje, ako sa snažia nájsť cestu cez svoju depresiu. Hovoria, že „hľadajú slnko, ale mraky sa stále valia“. Napriek výzvam, ktorým čelia, zostáva rozprávač odhodlaný nájsť šťastie a spieva:„Nevzdám sa, nepustím.“
Most piesne poskytuje moment zamyslenia. Rozprávač spieva:"Toľko som toho prežil, ale stále tu stojím." Priznávajú svoje boje, ale vyjadrujú aj svoju odolnosť. Rozprávač je odhodlaný prekonať ich depresiu a sú si istí, že nakoniec nájdu šťastie.
V outre rozprávač zopakuje ich posolstvo nádeje. Spievajú:"Je tu svetlo, ktoré svieti cez oblaky, svetlo, ktoré ma vedie." Toto svetlo predstavuje vieru rozprávača, že pred nami je lepšia budúcnosť, a dáva im silu neustále napredovať.
Celkovo je „Vanilla Twilight“ skladbou o boji s depresiou a hľadaní nádeje. Text piesne vyjadruje rozprávačkine pocity izolácie, zúfalstva a túžby po šťastí. Napriek výzvam, ktorým čelia, však rozprávač zostáva odhodlaný prekonať ich depresiu a nájsť lepšiu budúcnosť.