Gitara, Lorcov definujúci symbol duše Andalúzie, je neustále prítomná počas celej jeho tvorby. Vo svojej „gitare“ ju používa ako metaforu krehkosti a pominuteľnosti života. Brnkanie na gitarové struny je ako tikot hodín, odpočítavajúce sekundy do nášho nevyhnutného zániku. Smútočný zvuk gitary odráža náreky mŕtvych a bolesť živých. Je to pripomienka, že smrť je vždy prítomná, dokonca aj uprostred života.
Melanchólia
Gitara je tiež symbolom melanchólie, všadeprítomnej témy v španielskej kultúre. O „duende“ alebo duchu gitary sa hovorí, že je zmesou radosti a smútku a táto dichotómia sa odráža v samotnej hudbe. Gitara dokáže produkovať tie najkrajšie a najstrašidelnejšie melódie, no často sú podfarbené smútkom. Táto horkosť odráža španielsku skúsenosť, poznamenanú radosťou aj bolesťou, oslavou a tragédiou.
Vášeň
Gitara je nástroj vášne a táto vášeň sa odráža v Lorcovom písaní. Jeho básne a hry sú plné intenzívnych emócií a na vyjadrenie týchto emócií sa často používa gitara. V „Gitare“ sú struny gitary prirovnané k „nervom vetra“ a „hlasom hviezd“. Gitara je kanálom pre najsilnejšie a prvotné emócie a práve prostredníctvom gitary Lorcove postavy vyjadrujú svoju lásku, nenávisť, radosť a smútok.
Pamäť
Gitara je úložiskom pamäti a toto je ďalšia téma, ktorá je skúmaná v Lorcovej „gitare“. O strunách gitary sa hovorí, že sú „plné spomienok“ a dokážu poslucháča preniesť do rôznych časov a na rôzne miesta. Gitara dokáže evokovať minulosť, prítomnosť a budúcnosť a je pripomienkou, že všetko so všetkým súvisí.
Gitara, ako je zastúpená v Lorcovej literatúre, stelesňuje komplexnú súhru medzi životom a smrťou, radosťou a smútkom, vášňou a pamäťou. Prostredníctvom svojich symbolických a hudobných síl sa gitara stáva hlbokou nádobou na vyjadrenie podstaty ľudskej skúsenosti a hlbokých realít existencie.