Funguje to takto:
1. Podpis kľúča :Každá durová alebo molová tónina má špecifický kľúčový podpis, ktorý pozostáva z ostrých (#) alebo plochých (b) pridaných k notovej osnove. Nižší kľúč má zvyčajne viac plochých alebo menej ostrých znakov v podpise kľúča v porovnaní s vyšším kľúčom.
2. Tonikum :Tonizujúci tón kľúča je hlavným referenčným bodom a dáva mu jeho identitu. Spodná klávesa má nižšiu tónickú notu. Napríklad, ak je skladba v tónine C dur (bez ostrých alebo plochých tónov), prechod na tóninu G dur (jeden plochý) zníži tóniku.
3. Poznamenajte si mená a intervaly :Pri transponovaní skladby do spodnej tóniny sa názvy nôt zodpovedajúcim spôsobom zmenia. Všetky tóny v pôvodnej tónine sú posunuté nadol o rovnaký interval (napr. o celý krok alebo pol kroku), aby sa zmestili na novú tóninu.
4. Nehody :Náhodné (#, b alebo prirodzené) môže byť potrebné upraviť pri zmene na nižšiu tóninu, aby sa zabezpečilo, že intervaly medzi tónmi zostanú presné.
5. Postupy akordov :Postupy akordov v pôvodnej tónine sú transponované do novej spodnej tóniny pri zachovaní ich harmonických funkcií a vzťahov.
Používanie nižších kláves môže mať hudobné dôsledky, ako je vytvorenie tmavšej, jemnejšej alebo uvoľnenejšej atmosféry v porovnaní s vyššími klávesmi. Hudobníci často volia nižšie klávesy pre vokalistov s nižšími rozsahmi, nástroje vhodnejšie pre nižšie výšky alebo na dosiahnutie špecifických hudobných efektov.