1. Frekvencia :Výška zvuku priamo súvisí s jeho frekvenciou. Frekvencia sa vzťahuje na počet cyklov alebo vibrácií zvukovej vlny za sekundu. Vyššie frekvencie zodpovedajú vyšším tónom a nižšie frekvencie nižším tónom. Ľudské ucho dokáže vnímať frekvencie v rozsahu približne 20 Hz až 20 000 Hz.
2. Vlnová dĺžka :Vlnová dĺžka zvukovej vlny je nepriamo úmerná jej frekvencii. Vlnová dĺžka sa vzťahuje na vzdialenosť medzi dvoma po sebe nasledujúcimi vrcholmi alebo minimami zvukovej vlny. Dlhšie vlnové dĺžky zodpovedajú nižším tónom a kratšie vlnové dĺžky vyšším tónom. Vzťah medzi frekvenciou a vlnovou dĺžkou možno opísať vzorcom:
Vlnová dĺžka =Rýchlosť zvuku / Frekvencia
3. Obdobie :Perióda zvukovej vlny je čas potrebný na jeden úplný cyklus alebo vibráciu. Je to prevrátená hodnota frekvencie. Kratšia perióda zodpovedá vyššiemu tónu, zatiaľ čo dlhšia doba zodpovedá nižšiemu tónu.
4. Frekvencie formantov :Okrem základnej frekvencie môže byť výška zvuku ovplyvnená aj prítomnosťou formantových frekvencií. Formantové frekvencie sú rezonančné frekvencie vokálneho traktu alebo rezonančných dutín v hudobných nástrojoch. Dodávajú každému zvuku jeho charakteristický zafarbenie alebo kvalitu tónu. Rôzne samohláskové zvuky sa napríklad líšia svojimi formantovými frekvenciami.
5. Harmonika :Harmonické sú celočíselné násobky základnej frekvencie zvuku. Prispievajú k celkovému zafarbeniu a bohatosti zvuku. Výška zvuku je primárne určená základnou frekvenciou, ale prítomnosť harmonických môže ovplyvniť vnímanú výšku a pridať zvuku na zložitosti.
Tieto vlastnosti zvuku spolupracujú pri určovaní výšky tónu, ktorú vnímame. Manipuláciou s týmito vlastnosťami môžu hudobné nástroje a iné zariadenia produkujúce zvuk vytvárať širokú škálu výšok.