Taliansky výraz „vivo“ sa prekladá priamo ako „živý“ alebo „živý“ a bežne sa používa v hudobných partitúrach a vystúpeniach na vytvorenie pocitu živého a energického prejavu. Často sa používa na zobrazenie pohybu, energie a ľahkosti a niekedy môže dodať hudbe hravosť.
Toto hudobné označenie vyžaduje, aby hudobníci hrali s určitou chuťou, bdelosťou a obratnosťou, aby zachytili podstatu živého výrazu spojeného s „vivo“. Môže ovplyvniť aspekty ako tempo, artikuláciu a celkový charakter hudobného diela.