Tempo:
„Flight of the Bumblebee“ sa vyznačuje rýchlym a energickým tempom. Zvyčajne sa vykonáva pri veľmi vysokej rýchlosti, často označovanej ako „prestissimo“, čo znamená „extrémne rýchle“. Toto rýchle tempo prispieva k pocitu naliehavosti a vzrušenia v skladbe.
Melódia:
Melódia „Flight of the Bumblebee“ je hravá a bzučiaca, imitujúca zvuk čmeliaka počas letu. Vyznačuje sa rýchlymi tónmi a širokými skokmi, čo z neho robí náročný a virtuózny part pre sólistu (zvyčajne hrá na husliach alebo pikole). Hlavnú tému tvorí séria krátkych, opakujúcich sa motívov, ktoré vyvolávajú dojem kolísavých pohybov čmeliaka.
Rytmus:
Rytmus v "Flight of the Bumblebee" je synkopický a nepravidelný, čo pridáva na jeho živom a bzučiacom charaktere. Použitie trojíc, šestnástky a bodkovaných rytmov vytvára pocit neustáleho pohybu a energie.
Organizácia:
Orchester Rimského-Korsakova umocňuje bzučivú kvalitu diela. Pikola s vysokým a jasným tónom sa často vyberá na hranie hlavnej melódie a napodobňuje vysoký bzučivý zvuk čmeliaka. Ostatné nástroje, ako sú struny, drevené dychové nástroje a dychové nástroje, poskytujú sprievod a vytvárajú plnú a živú orchestrálnu textúru.
Harmónia:
Harmónia v "Flight of the Bumblebee" je pomerne jednoduchá, s priamočiarymi akordovými postupmi. Rimskij-Korsakov však obratne využíva disonanciu a chromatickosť na vytvorenie napätia a vzrušenia, ktoré odzrkadľujú nepredvídateľnosť letu čmeliaka.
Celkovo je „Flight of the Bumblebee“ skvelou ukážkou virtuózneho hrania a šikovnej orchestrácie. Jeho rýchle tempo, zložité melódie, synkopované rytmy a živá inštrumentácia z neho robia ikonický a obľúbený kúsok v repertoári klasickej hudby.